Dňa 7. marca sme sa dozvedeli, že jednu z najaktívnejších členiek
hnutia nájomníkov Jolantu Brzesku našli mŕtvu v lese. Jej telo bolo
spálené na nepoznanie a zatiaľ nie je jasné, či zhorela zaživa. Jola
mala 64 rokov a bola jednou zo zakladateliek Združenia varšavských
nájomníkov. Bola vynikajúca rečníčka a odhodlaná aktivistka, ktorá
chodila na všetky demonštrácie, zúčastňovala sa blokád proti
vysťahovaniu ľudí a radila nájomníkom. Sama viedla spor s najznámejším
varšavským majiteľom nehnuteľností Marekom Mossakowskim a v čase
svojej smrti bola poslednou nájomníčkou v bytovom bloku s vysokou
hodnotou.

Jola žila v budove zaradenej medzi štátnu bytovú výstavbu, ktorá však
bola sprivatizovaná. Oblasť, v ktorej bývala, lákala developerov,
ktorí pri jej dome postavili luxusné byty, kde meter štvorcový stojí
5000 eur. Joline problémy sa začali 27. apríla 2006, keď na jej dvere
zaklopala skupinka 10 ľudí. Oznámili jej, že jej byt skončil v rukách
privatizéra.

Takúto šokujúcu správu sa dozvedeli tisíce obyvateľov Varšavy, keďže
mesto razí politiku neinformovania nájomníkov, že na ich byty si robia
nárok reštituenti, prípadne, že už boli sprivatizované. Mnohí, ak nie
väčšina, sa o tejto skutočnosti dozvedia, až keď je už všetko
podpísané. ¹

Jedným z 10 ľudí, čo navštívili Jolu, bol Marek Mossakowski, majiteľ
nehnuteľností s takou zlou povesťou, že ho odsudzujú aj neoliberálni
architekti privatizácie. Mossakowského hobby bolo a je skupovanie
nárokov na nehnuteľný majetok. Pred niekoľkými rokmi bolo pre ľudí, čo
pred vojnou vlastnili byty, alebo ich dedičov, pomerne ťažké získať
späť majetok, ktorý bol po vojne prevedený do štátneho vlastníctva.
Pre bežných ľudí bez konexií je to pomerne ťažké ešte aj dnes.
Niektorí, ktorí neovládali zákon, sa preto rozhodli predať svoje
nároky. Mossakowski je známy nákupom nárokov na nehnuteľný majetok za
50 zlotých (12,5 eura) za majetok, za ktorý chcel neskôr dostať 1,25
milióna eur. ² Ako odborník na starožitnosti si dokázal zadovážiť aj
rôzne staré dokumenty. Nároky na mnohé nehnuteľnosti získal za
nejasných okolností. ³

Tento majiteľ nehnuteľností je známy svojím bezohľadným správaním pri
vyháňaní ľudí z ich domovov. Ak sa nenechajú zastrašiť počiatočnými,
často nelegálnymi pokusmi zaviesť vysoké nájomné a “poplatky”, prejde
k ďalším metódam. V prípade Jolinho domu dostali nájomníci niekoľko
dní po jeho návšteve list, v ktorom tvrdil, že keďže došlo k prevodu
majetku do nových rúk, všetci sú teraz “nelegálnymi” obyvateľmi domu.
(Ide o jasné porušenie zákona, pretože aj keby ich chcel vyhodiť,
musel by ich na to upozorniť s trojročným predstihom, prípadne im
poskytnúť náhradné bývanie.) Keďže ich označil za “nelegálnych”,
žiadal od nich, aby mu zaplatili za “škody” vo výške takmer 500 eur
mesačne.

Jola vedela, že ide o nelegálne kroky, a odmietla zaplatiť. Podobne
ako mnohí ďalší ľudia v jej situácii skončila s nájomným vyšším, ako
bol jej príjem. (Naposledy mala zaplatiť za mesačný nájom zhruba 350
eur.) Vtedy prišli na rad rozličné metódy obťažovania. Mossakowski sa
dokonca pokúšal vlámať do jej domu a zaregistrovať jej byt ako svoj
vlastný. Mossakowski sa tiež vyjadril, že mu Jola dlhuje vyše 20 000
eur.

Na rozdiel od Joly, ktorej mesto neodkázalo poskytnúť náhradné
bývanie, milionár Mossakowski, vlastník nehnuteľností po celom meste,
má na seba napísaný obecný byt. (Nikto nevie, či v ňom naozaj žije.)

Mesto teda privatizuje budovy, náhradné bývanie však poskytuje bývalým
nájomníkom len zriedka. (Minulý rok iba 90 ľuďom.) Ak sa ľudia ocitnú
v takejto situácii, mesto si vyžiada údaje o ich príjme, a keďže
kritériá sú nastavené na veľmi nízku výšku príjmu, veľa ľudí vrátane
dôchodcov ich nesplní a nezíska nárok na náhradné bývanie. Byrokrati
zodpovední za ničenie systému štátnych bytov hľadajú akékoľvek dôvody,
aby zamietli nárok na náhradné bývanie, a často konajú protiprávne.
Jolante zamietli nárok preto, lebo jej dcéra vlastnila byt. Aj keď
takáto skutočnosť by nemala hrať žiadnu úlohu, vieme, že mesto niekedy
tvrdí ľuďom, čo prišli o svoje byty a podajú žiadosť o náhradné
bývanie, aby išli bývať k rodičom alebo deťom – dokonca aj do iných
miest.

Jolu toto správanie nahnevalo a rozhodla sa brániť. V hnutí nájomníkov
bojovala za takú zmenu politiky, aby ostatní ľudia nemuseli podstúpiť
to, čím si prešla ona.

Jolina dcéra nahlásila zmiznutie matky za veľmi záhadných okolností.
Po niekoľkých dňoch jej oznámili, že v deň, keď nahlásila Jolino
zmiznutie, sa v lese našlo ohorené telo. Bolo spálené na nepoznanie,
no zachovali sa niektoré predmety, ktoré malo pri sebe, napríklad
kľúče od bytu, okuliare a sluchová protéza.

Nemáme istotu, že sa polícia zaujíma o vyšetrenie tohto prípadu. Hoci
všetko nasvedčuje tomu, že Jola bola zavraždená nezvyčajne brutálnym
spôsobom, polícia sa pokúšala prezentovať “alternatívne teórie,”
napríklad samovraždu, prípadne Jolino “členstvo v sekte”. Nie je
jasné, či existuje nejaká špeciálna motivácia pre tieto “alternatívne
teórie”.

Jedna vec je istá: ľudia zapojení do hnutia nájomníkov vinia za
situáciu zlú bytovú politiku, ktorá ponecháva nájomníkov verejných
bytov na milosť bezohľadným špekulantom a majiteľom bytov. Sľubujeme,
že nezabudneme na Jolin údel a jej prínos k boju, v ktorom budeme
pokračovať s ešte väčšou rozhodnosťou ako doteraz.

Nezabudneme a neodpustíme!

1. Preto sme získali a zverejnili internú dokumentáciu zostavenú
mestom a upozorňujeme a spájame sa s tými, ktorých sa to môže týkať.
2. Pozri: http://warszawa.gazeta.pl/warszawa/1, 34889,7958665,
Mial_tylko_50_zl__teraz_ma_kamienice.html # ixzz1G1OpNKlu
3. Boli sme prví, komu sa vo Varšave podarilo zablokovať nelegálny
pokus o privatizáciu. Mossakowski figuroval aj v tomto prípade.